Trošku som parafrázoval úryvok z knihy Zmluva podľa Paganinho, ktorý si môžeme prečítať na 160 miestach v Bratislave a v Košiciach (ja konkrétne v BA na Trnavskom mýte). Na zastávkach MHD, blízko nákupných centier, na frekventovaných miestach. Vydavateľ sa takto rozhodol spromovať najžiadanejší krimi román súčasnosti na svete a ak sa cestou do práce nudíte, môžete si takto zaujímavo skrátiť chvíľu čakania.

Kto čítal Hypnotizéra od Larsa Keplera, vie, o čom je reč a isto si nenechá ujsť ani Zmluvu podľa Paganiniho. Niektorí hovoria o pokračovateľovi slávneho Stiega Larssona a každopádne tieto knihy dokazujú, že Švédsko je krimi veľmoc. Kráčajú v stopách úspešnej švédskej detektívnej tradície, čo dokazuje niekoľko faktov:

• Predajnosť -  napríklad z prvej knihy Hypnotizér zmizlo v prvých mesiacoch z pultov 200.000 výtlačkov, vo Francúzsku len za prvých 10 dní neuveriteľných 50.000 kusov. Zo Zmluvy podľa Paganiniho sa po vyjdení predalo 190.000 kusov a takto môžeme pokračovať.

• Záujem vydavateľov – na knižnom veľtrhu v Londýne sa strhla menšia bitka o prekladateľské práva, ktoré pre Slovensko získal Ikar. Celkovo sa predali práva do desiatok krajín.

• Reakcie kritiky – takmer unisono pozitívne ohlasujúce „švédsky trhák“, „larssoniáda pokračuje“, „kniha, kvôli ktorej sa oplatí obetovať aj nočný spánok“ či „štýl, ktorý vás pribije k stoličke“.

• Hollywood našiel v ponurých severských thrilleroch novú inšpiráciu...

Pod pseudonymom Lars Kepler sa skrýva manželská dvojica Alexander a Alexandra Ahndorilovci, ktorí sú už vo Švédsku zavedenými autormi. Najmä Alexander vďaka románu Režisér o Ingmarovi Bergmannovi. Chceli napísať thriller, ale bez toho, aby jeho prijatie ovplyvnila predchádzajúca tvorba a sláva. Preto si vybrali pseudonym.
Obaja milujú knihy Stiega Larssona a tak sa zrodilo krstné meno Lars. A keďže meno astronóma Jana Keplera je pre nich synonymom objavovania nového, dali si priezvisko Kepler. Aj oni chceli do detektívneho žánru vniesť nové prvky inšpirované filmom, nové charakterové typy a zápletky.

Myslím, že sa im to podarilo.
Ponuré prostredie chladného severu. Pohľad do ľudského psyché, temných a komplikovaných zákutí duše, do pekla ľudského zatratenia. Hypnotizér i Zmluva podľa Paganiniho sú vyspelé romány, zručne napísané (nečudo vzhľadom na autorov) a skúsené pero z nich naozaj cítiť. Štokholm či samotné Švédsko zhmotnené do riadkov priam mapovito. Veľa dynamizujúcich dialógov. Veľmi sa mi páči tak trochu nezvyčajný štýl – aj dramatické, napínavé, brutálne scény opisuje Kepler stroho, akoby filmovo. A to prispieva k celkovej atmosfére, ktorá je mimoriadne pôsobivá a podmanivá.

Na záver jedna osobná poznámka. Pred týždňom som prečítal knižočku vychytenej slovenskej autorky, ktorá sa čítala fajn, no už pár hodín po dočítaní vo mne z nej nezostalo absolútne nič. Zmluva podľa Paganiniho či Hypnotizér sú pravý opak. A to je problém. Dočítate...a akosi vo vás zostane pocit prázdna. Príbeh sa uzavrel a vám chýbajú postavy, vzrušenie a občas sa pristihnete pri tom, že uvažujete ako sa asi vyvíjajú ich osudy.
Dočítať takýto typ knižiek...hm, to nie je až také radostné.

Prečítajte si o dvoch záhadných úmrtiach v Zmluve podľa Paganiniho.

Milan Buno
jún 2011, blog.sme.sk