Mrazivé príbehy z drsného severu

Ako sa v Nórsku stať štvancom

01. 11. 2012
Nórsky režisér Morten Tyldum nakrútil krimi, ktoré v sebe spája severskosť, ako si ju predstavujeme (blond vlasy, minimalisticky čisté „ikeové“ prostredia, pochmúrne lesy), s hollywoodskymi žánrovými vzorcami. Film je pritom univerzálny, s minimom miestnych reálií, vďaka čomu tvorcovia chystaného amerického remaku zrejme nebudú mať problémy s jeho adaptovaním. Môže byť zábavný, môže byť napínavý, no nesmiete ho rozoberať do detailov, iba sa nechať viesť.

Je pozitívne, že aj k nám sa postupne dostávajú škandinávske žánrové filmy a tamojšie kinematografie nevnímame iba cez veľkých autorov (Bergman, Kaurismäki, Fridriksson atď.) a svojský humor. Kriminálna literatúra a film majú vo Švédsku či Nórsku silnú tradíciu, pričom medzinárodné úspechy spisovateľov Stiega Larssona a Joa Nesbøa z posledných rokov sú iba vrcholom ľadovca. Kým prvý sa svojej filmovej slávy (hoci posmrtne) už dočkal, na druhého zrejme ešte len čaká. Lovci hláv sú prvou adaptáciou jeho knihy a po Harrym Potterovi druhým najúspešnejším filmom roka v Nórsku. Jeho ďalší román plánuje sfilmovať Martin Scorsese.

Vo všeobecnosti sa severské krimi zvyčajne spája s pochmúrnou „severskou“ atmosférou a so sociálnym presahom, ktorým sa skúma, čo sa dialo a deje pod úspešným povrchom škandinávskych krajín (aj spomínaný Stieg Larsson). Pre Lovcov hláv platí iba prvá charakteristika, druhá aj pri silnej vôli interpretovať ostáva nanajvýš v zárodku. Hlavným hrdinom je totiž uznávaný personalista („lovec hláv“) Roger Brown, ktorý si však musí privyrábať kradnutím cenných obrazov, aby uspokojil finančné nároky svojej manželky. Túto východiskovú situáciu by sme mohli chápať ako odkaz na škandinávsky „život v bubline bohatstva“. Film však nemá ambíciu rozvíjať ju, pretože v prvom rade ide o svieži žánrový film, čo sa naplno prejaví asi po polhodine. Z Rogera sa totiž stáva štvanec na úteku. Odrazu sa nepohybuje v moderných, stroho zariadených priestoroch, ale ukrýva sa v lese a celý sa ponára do výkalov (zdoslovnená metafora). Na ukradnutého Rubensa sa príznačne zabudne.

V úvode je nastavená situácia, ktorá pripomína skôr caper film z „vyššieho“ prostredia. Roger aspoň navonok pripomína zlodeja-džentlmena, aj napriek svojim voľnočasovým aktivitám je sympatický, má pred sebou veľkú a možno poslednú lúpež, pretože obraz má hodnotu „desiatok miliónov, možno sto“. Vo filme sa na ňu však nekladie dôraz, prebehne akoby mimochodom. Dôležitejšie je to, čo sa deje potom, hoci lúpež samotná nemusí byť spúšťačom udalostí. Protagonista totiž okradol Clasa Greva, bývalého vojaka, špecialistu na sledovanie (lovca hláv) a výkonného predsedu takto zameranej spoločnosti, ktorý má navyše pomer s jeho ženou a ktorému mal Roger vybaviť lukratívne miesto, čo teraz odmieta urobiť. Najbližšie ráno je už Roger na úteku a Clas sa ho snaží zabiť.

Z filmu sa stáva plnohodnotný triler. Roger je neustále v ohrození, dostáva sa z jedného problému do druhého a pomaly odhaľuje, prečo naňho Clas poľuje. Nesporným pozitívom filmu je práca s napätím a očakávaniami. Nesnaží sa byť efektný, ale snaží sa postupne budovať atmosféru. Jej podstata je v tom, že Roger a my s ním nechápeme, čo sa deje. Roger vybieha zo svojho rutinného života a odrazu nevie, ako má konať. Clas evidentne má dôvody, prečo Rogera zabiť, no všetky sa zdajú nedostatočné vzhľadom na chladnokrvnosť Clasovho konania. Pôsobí ako nečlovek, ako stelesnené zlo, ktoré sa pri Rogerovi vždy z ničoho nič objaví. Je to súboj medzi nimi dvoma, polícia sa naň prakticky iba pozerá a ničomu nerozumie.

Pre niekoho môže byť problémom, že ani na konci nedáva celkom zmysel, prečo mal Roger zomrieť – hoci film nám isté vysvetlenie ponúka. Aj napriek tomu, že sa film snaží pôsobiť veľmi súdržne, stále obsahuje veľa náhod a slabo motivovaných činov. Môžeme to chápať tak, že Roger nevie spoľahlivo konať v nových životných situáciách a Clas je dokonalým vrahom s dokonalou technológiou. No ani tým sa nedajú vysvetliť všetky nezrovnalosti. Navyše, prakticky všetko, čo sa deje, sa takto stáva veľmi jednoduchým: od Rogerovho kradnutia cez to, ako ho Clas vždy nájde a Roger prežije všetky útoky, až po odhalenie a záverečný súboj. Ak by niečo nebolo jasné, v strihovej sekvencii film prepojí príbehové línie tak, aby do seba „všetko“ zapadalo. Aspoň navonok.

Nedostatky to však nie sú natoľko očividné, aby snímku zničili úplne. Je individuálne, nakoľko je divák ochotný ich akceptovať a nechať sa filmom viesť po „správnej“ stope. Ak to dokáže, môže si vychutnať kvalitné napätie. Ak to nedokáže...

Tomáš Hudák
(absolvent audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU)
číslo 11/2012, film.sk

Komentáre

späť

Anketa / Enkät

Podľa čoho sa rozhodujete pre nové severské krimi?

archív

Pridať nový príspevok

Meno:
Názov:
Príspevok:

počet
znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Pridať novú reakciu

Meno:
Názov:
Reakcia:

počet znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Nevhodný príspevok

Prepíšte kód:
kod