Knihu Havranie dievča som sa rozhodla prečítať si najmä na základe obálky, ktorá je úplne zvláštna a predovšetkým trefná! A naživo je ešte krajšia - ten úžasný papierový prebal naláka asi nejedného čitateľa. A samozrejme, keď sa na scéne objaví nový autor (v tomto prípade dvojica autorov), som na neho vždy veľmi zvedavá a snažím sa ho, čo najskôr vyskúšať. 

 

Mám pocit, že o knihe sa veľmi veľa rozprávalo ešte pred jej vyjdením, ale ja som sa snažila to nevnímať, neprečítala som si ani anotáciu, len som sa nechala prekvapiť, čo prinesie. Zo začiatku knihy som bola trochu zmätená. Krátke kapitoly sa veľmi rýchlo striedali, boli pomenované švédskymi názvami, ktoré som nevedela, čo znamenajú (okrem toho sa naozaj veľmi ťažko čítajú) a každá kapitola sa týkala inej osoby. Niektoré rozprávali o Victorii Bergmanovej - jej spomienkach na detstvo - ako ju otec zneužíval, ako si našla malého kamaráta, ako o neho prišla, keď sa utopil v močiari, aké mala pocity a ako sa s tým všetkým vyrovnávala. Začala chodiť k psychologičke Sofii Zetterlundovej, ktorej sú tiež venované zvlášť kapitoly. Má viacero pacientov, ktorým sa snaží pomôcť a popri tom rieši svoje osobné problémy a rozpráva príbeh o svojej bývalej a súčasnej láske. A posledná dejová línia je venovaná vyšetrovateľke Jeanette Kihlbergovej, ktorá vyšetruje vraždy malých chlapcov, ktorých postupne vraždí neznámy páchateľ. Má problémy s mužom, ktorí je nezamestnaný umelec, stále majú nedostatok peňazí a ich vzťah upadá do únavného stereotypu. 

 

Knihu by som neoznačila titulom klasická detektívka. Vyšetrovaniu sa venuje veľmi málo pozornosti. Skôr čítame o živote hlavných postáv, čo prežili ako sa s tým vyrovnali/vyrovnávajú, prečo sa možno správajú tak, ako sa správajú. Je to skôr psychologické hľadisko, na ktoré je v knihe upriamená pozornosť a na to, že nie vždy platí heslo: "Čo nechceš, aby robili druhí tebe, nerob ani ty iným". Tu je vidieť ako výchova a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, ovplyvní jeho správanie na celý život a zlé zaobcházdanie môže z neho spraviť monštrum. 

 

Havranie dievča je napísané veľmi zaujímavým štýlom, predovšetkým sa veľmi dobre a rýchlo číta, kapitoly sú krátke a ani neviete ako pretáčate stránkami. Určite nie je taká desivá, ako sa o nej hovorí. Autori nás našťastie ušetrili nechutných podrobností o detskej pornografií. Boli momenty, kedy som v knihe dokonca čakala, že sa stane niečo neočakávané, hrozné a nechutné, ale nestalo sa tak. A naopak, niekedy sa to všetko tak krásne zamotalo, že som sa nemohla od knihy odtrhnúť, lebo autori veľmi šikovne a len veľmi okrajovo naznačili, kto bude vrahom a čo sa bude diať ďalej. A samozrejme, keď sme zvedaví, musíme čítať ďalej. Postupne určite každému dôjde, ako to vlastne s Victoriou, Sofiou a Jeanette bolo - niekomu skôr a niekomu neskôr.  

 

Táto kniha je skrátka..... a teraz čo by bolo správne tam doplniť? Je jednoducho N-E-U-V-E-R-I-T-E-Ľ-N-Á !!! Neviem, či je tak neuveriteľne prekombinovaná, neuveriteľne pritiahnutá za vlasy alebo neuveriteľne dokonalá. Pre každého je neuveriteľná iným spôsobom. A, samozrejme, nesmiem zabudnúť na ten neuveriteľný koniec, ktorý podľa mňa nebol koncom a len také "mimochodom spomenutie", že (spoiler) [chuderke Jeanette zmizne dieťa a my vieme, kto ho unesie, ale netušíme, čo sa s ním chystá urobiť.] Ale to všetko sa dočítame asi v ďalšom diely.