Mrazivé príbehy z drsného severu

Jo Nesbo: Možno sa Slovensko objaví v mojej knihe!

06. 05. 2015
Jo Nesbø je od utorka večera v Bratislave. Včera večer už iba oddychoval na hotelovej izbe, dnes má od rána nabitý program.

Jo nezabudol zablahoželať slovenským hokejistom k výhre nad Slovinskom („počul som krik po každom slovenskom góle“) a s úsmevom dodal, že dnes večer to budú mať naši hokejisti jednoduchšie. O 20:15 totiž hráme s Nórskom. „Predpokladám, že nórski hokejisti budú k vám rovnako veľkorysí ako vy ku mne,“ povedal Jo Nesbø.

Prečítajte si niektoré jeho odpovede na novinárske otázky.

Prvé pocity po príchode na Slovensko?
- Skôr ako som k vám prišiel, najsilnejší dojem o Slovensku som mal z detstva. Zbieral som kartičky futbalových tímov a na stene som mal logo futbalového klubu z Bratislavy. Som prekvapený, aká ste zelená a kopcovitá krajina.
Bol som sa prejsť v Starom meste a hoci je možno podľa vás plné turistov, je veľmi pekné.

Ku ktorej z vašich kníh máte najvrúcnejší vzťah?
- Asi je to tretia holeovka Zrada o zážitkoch mojej rodiny. Otcova rodina prišla z Brooklynu keď mal 19 a boli silní antikomunisti. Nórsko malo spoločnú hranicu s Ruskom a otec sa rozhodol ísť bojovať proti Stalinovi. Jeho zážitky z účasti vo vojne sú základom knihy. Odmalička sme sa doma rozprávali o vojne z rôznych pohľadov a to sa odzrkadľuje aj v knižke Zrada.

Ste mimoriadne úspešný človek. Aj knihy, zdá sa, píšete s ľahkosťou. Je vôbec niečo vo vašom živote, o čo musíte bojovať a z čoho máte prípadne strach?
- Je veľa vecí, ktoré neviem robiť. Napríklad lezenie. Začal som s ním, lebo sa bojím výšok a podľahol som mu. Lezenie je pre mňa ako droga. Lozil som v Prahe, budem u vás a potom aj v Maďarsku. Chodia so mnou skúsenejší lezci a občas mi pripomínajú, aby som ubral na sebavedomí, že ešte stále toho o lezení veľa neviem.

Dlho vás označovali za nového Stiega Larssona. Ako to vnímate dnes, keď ste už predali vyše 25 miliónov kníh? A aké morálne hodnoty dominujú vo vašich knihách.
- Keď začali vychádzať moje knihy v Británii, bolo na nich napísané – nový Stieg Larsson. Mohlo to byť aj horšie... povedzme nový Dan Brown:).
Základný rozdiel medzi Larssonovými a mojimi knihami je ten, že on vychádza z tradície severskej krimi, kde sa rozoberá spoločnosť, morálka a detektívny príbeh je skôr v pozadí. Je akoby doplnkom.
Moja tvorba vychádza skôr z amerických detektívok, ktoré sú postavené na individualite, príbehoch a charakteroch. No treba povedať, že v spomínanej Zrade som riešil tému neonacizmu. Moje knihy píšem síce na pozadí nórskych reálií, ale ide skôr o krimi príbehy a nie sondy do spoločnosti.

V čom je podľa vás čaro fenoménu severskej detektívky?
- Vždy sa snažím nejako rozumne odpovedať, ale ak mám povedať pravdu - vôbec netuším. Súvisí to asi s tradíciou, založenou severskými spisovateľmi v 60-tych rokoch, že aj z kriminálky sa dá urobiť dobré a inteligentné čítanie. Detektívky majú často pochybné renomé a neraz oprávnene. Existuje veľa zlých detektívok, vrátane Škandinávie. Ale je ich toľko, že v tom množstve sa nájdu aj dobré knihy.

Je šanca, že sa Slovensko objaví po tejto návšteve v nejakom z vašich románov?
- Ak tu zažijem niečo brutálne, násilné, potom možno:-)

Nemáte nočné mory počas písania vlastných kníh?
- Pri písaní zvyknem vychádzať z vlastných skúseností. V 90-tych rokoch bolo módne mať v Nórsku vodnú posteľ. V jednom takom nechutnom obchode som kúpil asi poslednú vodnú posteľ v celom Oslo a na nej som spával. Keď som ju mal, počul som časom bublinky a uvedomil som si, že tam asi vznikajú nejaké procesy, nejaký život a že ak ju budem mať dlho, že tam vznikne možno aj inteligentný život:) A toto sa objavilo aj v knihe Diablova hviezda, kde v takejto posteli bola zakonzervovaná mŕtvola, bývalá priateľka jej majiteľa a on na nej mával sex. Vznikla z toho celkom hororová scéna. Týždeň po tom, ako som ju dopísal, som sa tejto postele zbavil.
Keď píšem, využívam vlastný strach z tmy, ktorý som mal ako dieťa. A tiež strach z výšok. Človek musí využiť časť svojho ja, aby poháňal hlavnú postavu.

Čo máte spoločné vy a detektív Harry Hole?
- Vôbec som do neho neplánoval vložiť moje ja, ale keď tak dlho o ňom píšete, nedá sa tomu vyhnúť. Spoločný máme možno vkus na popkultúru. Neskrývam, že prostredníctvom Harryho sa snažím propagovať hudbu, ktorú chcem, aby ste počúvali.
Alebo jeho ústami môžete povedať to, čo by ste ako spisovateľ nepovedali – že napríklad film Mela Gibsona Statočné srdce je najhorší film, aký kedy získal Oscara.
Možno máme spoločnú aj kombináciu romantika a cynika.

Naozaj píšete často o tajomne. Čo je najtajomnejšie u žien a čo ste ešte u žien neobjavili?
- Keďže som vyrastal s dvoma bratmi a v mužskej spoločnosti, ženy sú pre mňa dodnes nádhernou záhadou a verím, že to tak zostane.

Jo Nesbø sa predpoludním stretol s novinármi na tlačovej konferencii, nasledovať bude obed s ľuďmi z vydavateľstva Ikar, ktoré vydalo už 12 jeho kníh a súčasťou prvej časti dnešného dňa sú aj exkluzívne rozhovory s vybranými médiami. Popoludnie až večer bude patriť jeho čitateľom a fanúšikom. O 16:00 bude takmer dvojhodinová autogramiáda v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici, o 19:00 beseda a autogramiáda o pár metrov ďalej, v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici.

Vo štvrtok a piatok bude Jo Nesbø cestovať po Slovensku, loziť po skalách, keďže je nadšencom horolezectva. „Letím malým súkromným lietadlom, pre tri osoby. Videl som pár fotografií, Tatry vyzerajú úžasne a teším sa,“ dodal Jo Nesbø.

Potom sa presunie v rámci turné do maďarskej Budapešti.

 

Jo Nesbø
Čo ste možno nevedeli

-          patrí medzi najprekladanejších autorov na svete. Nesbøove knihy vyšli už vo vyše 40 jazykoch a v 140 krajinách sveta.
-          Jo Nesbø mal svojho času s kapelou Di Derre aj 180 koncertov ročne.
-          Keď potrebuje písať, ide do malej kaviarne v Osle. Ďalšie jeho obľúbené miesta na písanie sú letiská a hotely.
-          Tvrdí, že píše najmä pre seba a svojich dvoch priateľov.
-          Rád cestuje do Buenos Aires, južného Thajska a Austrálie.
-          Miluje lezenie po skalách, loptové hry, pozeranie filmov.
-          Venuje sa aj charite. Založil Nadáciu Harryho Holea, ktorá okrem iného financuje základné kurzy čítania a písania pre deti z krajín tretieho sveta.

Spracoval Milan Buno, 6.5.2015
 

Jo Nesbø a jeho prekladateľ do slovenčiny Jozef Zelizňák

Komentáre


+Pridať prispevok
Mima: Mrzí ma tp.., Oznámiť správcovi
Tak toto ma mrzí veľmi, že zrovna som PN po operácii, inak by som neváhala ani minútu, naozaj škoda, že ho neuvidím,,,aspoň si krátim čas so Švábmi :
Počet reakcií 0
Reagovať
späť

Anketa / Enkät

Podľa čoho sa rozhodujete pre nové severské krimi?

archív

Pridať nový príspevok

Meno:
Názov:
Príspevok:

počet
znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Pridať novú reakciu

Meno:
Názov:
Reakcia:

počet znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Nevhodný príspevok

Prepíšte kód:
kod