Severské detektívky sú mimoriadne oceňované, kvalitne napísané a vo svete predávané v miliónoch kusov. Taký Stieg Larsson, ktorému sa pred rokmi podaril zaujímavý kúsok. Napísal trilógiu Millennium a ešte skôr, ako sa stačil presláviť, zomrel. Jeho knihy predávali v miliónoch, nakrútili podľa nich viacero filmov, prišli aj na Slovensko... a z prvej časti Muži, ktorí nenávidia ženy sa predávalo prvé mesiace pár stoviek kusov. Pritom ide o tzv. spoločenskú detektívku so sociálnym posolstvom, veľmi kvalitnú a dobre napísanú. Akoby ju však slovenskí čitatelia nedokázali oceniť, prísť na chuť prepracovanej (a určite nie povrchnej, ľahko čitateľnej) detektívke. Akoby  potrebovali čas. Stieg Larsson sa rozbehol až oveľa neskôr, pribúdali takmer výhradne pozitívne reakcie a dnes má v slovenčine predaných vyše 22.000 výtlačkov len z prvej knihy.

Sériový čitateľ
Vďaka severským detektívkam som oprášil svoje „sériové čitateľstvo“. Ako malý chlapec som miloval Troch pátračov a mal som doma extra poličku, kde som ukladal každý nový diel. Neskôr som takto vyhradil miesto Agathe Christie, Johnovi Grishamovi a dnes severským detektívkam. 3 knihy Stiega Larssona, 2 knihy Larsa Keplera a už 6 kníh Jo Nesba, ktorému pred pár dňami u nás vyšiel geniálny Snehuliak.

Hmm, Jo Nesbo...podobný „čitateľský“ oriešok ako Larsson. Prvé knihy vyšli takmer bez povšimnutia, hoci vydavateľ nešetril na marketingu. Vo svete sa z jeho kníh predalo neuveriteľných 14 miliónov kníh (len v Nórsku, ktoré má menej obyvateľov ako Slovensko predal skoro dva milióny kusov....závidieť mu môže nejeden slovenský autor) a dokonca v susednom Česku ho ľudia doslova žerú. Desaťtisíce predaných kníh a keď mal Nesbo autogramiádu v Prahe, na podpis stálo toľko ľudí, že ho to až prekvapilo. Dokonca si ich nafilmoval na smartfón a potom krútiac hlavou dodal: „Taký veľký rad som ešte nezažil!“

Vieme oceniť kvalitnú literatúru?
Akoby sme boli úplne iní čitatelia ako vo svete. Jasné, že v porovnaní s Američanmi či Rusmi sme, no prečo je taký priepastný rozdiel už oproti susedným Čechom? Je naozaj pravda, že Česi sú inteligentnejší a vášnivejší čitatelia? Že vedia oceniť kvalitnú literatúru skôr ako Slováci? Že sme trošku zaspatí a potrebujeme čas, aby sme prijali kvalitné knihy? Spomínaný Larsson to dokazuje a konečne aj Nesbo – s každou ďalšou preloženou knihou výrazne stúpa aj počet predaných kusov a spokojných fanúšikov.

Má to však jeden háčik – vydavatelia sa rozhodujú podľa predajov a ak čosi nezafunguje na prvý, druhý raz, stopnú to. Možno tak prídeme o kvalitné knihy, dobrých svetových spisovateľov, pričom nie každý je taký dobrý v angličtine, aby si ich prečítal v origináli.

Nesbo nás má prečítaných
A propos Nesbo – som jeho fanúšik, je jednoducho perfektný. Využíva základné pravidlo stavby detektívok – odhaduje, čo si myslí čitateľ a potom ho zrazu prekvapí. Príbeh má niekoľko zásadných zvratov, vrah má úroveň, každý detail je prepracovaný a musím priznať, že občas mám blackouty. Hltám jednu stranu za druhou, že ani neviem, čo čítam...pretože tým jednoducho žijem.

Nesbo je macher v hraní sa s čitateľom – mätie vás, podsúva falošné stopy, strhne vás akčnosťou a dôležitú stopu ukryje do detailu, ktorý si v zápale čítania ani nevšimnete. Až neskôr si uvedomíte - jasné, tam to bolo a všetko do seba presne zapadne. Práve dočítaný Snehuliak je v tomto ideálny príklad. Prológ knihy sa krásne uzavrie na 322.strane, tak elegantne a dômyselne, že máte chuť zatlieskať. Pri Nesbovi si musíte dávať pozor stále, pretože ak niektorá postava čosi vidí alebo si myslí, ešte to neznamená, že to tak naozaj je.

Čitateľská lahôdka
Snehuliak je „diabolsky zložitý a desivo zábavný,“ ako napísali The New York Times. Príbeh o miznutí a vraždách žien, ktoré zomrú s prvým napadnutým snehom a vždy sa pred ich domom objaví snehuliak. Čo ich všetky spája? Aký je vlastne modus operandi a prečo ho vrah tentoraz porušil?

Skvelá kniha, v ktorej nie je ani veta navyše (Nesbo kdesi povedal, že trávi viac času tým, že vypúšťa rôzne pasáže, než aby ich pridával). Najmenej trikrát si myslíte, že ste spolu s Harry Holeom odhalili vraždiaceho Snehuliaka, potešíte sa...a po pár stranách zistíte, že to zasa nie je on. Všadeprítomné tajomstvo, strach a napätie. A vynikajúce vykreslenie postáv, ich psychológia a uveriteľnosť robia z tejto detektívky lahôdku aj pre náročnejších čitateľov.

Ak máte chuť, prečítajte si o prvom údere Snehuliaka.

Milan Buno
september 2012, blog.sme.sk