Dej Havranieho dievčaťa sa začína v čase, keď sa nájde mŕtvola mladého chlapca, ktorý nikomu nechýba. Odborníci zistia, že chlapec bol pred smrťou brutálne týraný. Prípad má na starosti komisárka Jeanette Kihlbergová. Súčasne sledujeme aj druhú líniu, ktorá s týka psychologičky Sofie Zetterlundovej, ku ktorej chodí na sedenia záhadná a v detstve týraná a otcom znásilňovaná Victoria Bergmanová. Tretia línia sa odohráva v minulosti a sledujeme v nej práve detstvo a mladosť Victorie. Vrážd postupne pribúda, polícia je bezradná a hlavné dejové línie sa pomaly spájajú do nečakaného finálneho obrazu.

 

Základnou vlastnosťou Havranieho dievčaťa je zmätenosť, ktorú spočiatku vyvoláva u čitateľa. Nález tela, začiatok vyšetrovania a pohľady do súkromného života Jeanette nie sú mätúce, no ostatné línie áno. Trvá nejakú chvíľu, kým si čitateľ uvedomí, kto je kto a ako vlastne jednotlivé udalosti súvisia spolu. Rozbeh príbehu je však pomalý, striedanie dejových línií je adekvátne, čo spôsobí to, že aj napriek počiatočnej zmätenosti je čitateľ stále v strehu.

 

Jeanette sa dostala do fázy, kedy je nekonečne frustrovaná z toho, že dlhé roky je jediná, kto financuje chod domácnosti, jej manžel je nezamestnaný umelec, na syna nemá dostatok času a v podstate sa celé jej manželstvo rúti do záhuby. Charakterovo je to veľmi silná žena, ktorej - na rozdiel od jej nadriadených - nie je ľahostajná smrť neznámych chlapcov. Psychologička Sofia je tiež sympatická žena, ktorá si v minulosti prešla všeličím - pracovala na jednom z najnebezpečnejších mieste na svete, kde sú už 10-ročné deti vojakmi, ktorí bez zábran zabíjajú. Victoria Bergmanová je zase kapitola sama o sebe. Celý život bola zneužívaná a to sa na nej podpísalo. Je popletená a rozpráva nesúvisle. Práve jej spomienky na minulosť sú najsilnejšími, najdesivejšími a najodpornejšími časťami príbehu.

 

Téma pedofílie už dnes nie je tabu a objavuje sa vo viacerých knihách či filmoch, no to nič nemení na tom, že to stále je a bude jedna z najchúlostivejších tém a zneužívanie detí zase tou najnepochopiteľnejšou a najodsúdeniahodnejšou vecou na svete. Citlivejšie povahy zavrhnú túto knihu práve kvôli tejto téme, no podľa mňa na to nie je žiadny dôvod. Toto nie je iba detektívne krimi či triler, toto je aj psychologický román o tom, ako staré krivdy a bolesti dieťa formujú, pokrivia jeho charakter a spravia z neho monštrum. Je to dvojtvárny príbeh v tom najlepšom zmysle slova, pretože ako dej plynie, postupne sa dostanete pod kožu jednotlivých postáv, skladáte mozaiku ich života a nakoniec vás šokuje nečakané odhalenie.

 

Napriek téme pedofílie a násilia páchaného na deťoch si nemyslím, že by bola kniha plná nejakých drsných scén. Nečakajte žiadne podrobné a neustále opisy násilia, podľa mňa vsadili autori skôr na jednoduchosť a desivé a hrozné je na tomto príbehu ani nie to, čo si čitateľ prečíta, ale to, čo si pod tými pojmami a slovami predstaví. Havranie dievča je označované ako prelomové dielo, a zároveň ako najdrsnejšie severské krimi. Hoci s týmito prívlastkami celkom nesúhlasím, musím povedať, že ma tento príbeh bavil, získal si ma a určitým spôsobom aj zasiahol a určite som nesmierne zvedavá na pokračovanie.

 

Zdroj: Books - parts of my life