Mrazivé príbehy z drsného severu
späť

Do knihy, ktorú uznáva svet, sa pustil nový autor. Takto to dopadlo

17. 09. 2015
Americká Národná bezpečnostná agentúra, ktorá odpočúva všetko "od susedských klebiet po ministerskej predsedu", má starosti: v pokračovaní slávneho diela Millennium od Stiega Larssona sa do jej počítačového systému nabúral hacker.
 
A vážne starosti má v románe Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti od renomovaného švédskeho autora Davida Lagercrantza, ktorý napísanie pokračovania po Larssonovej smrti prebral, aj časopis Millennium.
 
Jeho noví majitelia, silný novinársky koncern, by ho radi "omladili". To jest: menej zložitých investigatívnych reportáží a viac zaujímavostí zo sveta celebrít. Čo by to znamenalo pre Mikaela Blomkvista, ktorý podľa mnohých mladších novinárov "pôsobí ako zastaraná relikvia z dôb dávno minulých" a ktorý si sám kladie otázku, či by nemal ísť robiť niečo iné? Napísať pokračovanie trilógie Millennium vyžadovalo od Lagercrantza nutnú dávku odvahy. Z trilógie Stiega Larssona sa stal svetový fenomén. Vstúpil jeho nasledovník do rovnakej rieky? 
 
Áno aj nie. Napísal knihu príslušne napínavú a obsahovo posunutú tak, ako sa od Larssonovej smrti v roku 2004 posunul svet: "Kto "šmíruje" ľudí, musí počítať s tým, že ľudia budú "šmírovať" jeho," odkáže hacker (od začiatku je jasné, že ide o Lisbeth Salanderovú) Národnej bezpečnostnej agentúre. Priemyselná špionáž, krádeže vedomostí alebo výskum umelej inteligencie sa dostali na oveľa vyššiu úroveň. Len tí zloduchovia, nielen z bandy Spider Society, zostali rovnako brutálni a nebezpeční, či už ide o Američanov, Švédov alebo - samozrejme - Rusov. Toto všetko a mnoho ďalších prvkov vytvárajúcich značne pochmúrny obraz súčasnosti v knihe nechýba. Nemá cenu porovnávať s Larssonom, ale ak ide o to isté prostredie a hlavné postavy, vyhnúť sa tomu nedá. A v tom je základný problém.
 
Mikael aj Lisbeth ako by splošteli. Najmä ona. Stále je to zachmúrená potetovaná a piercingom ozdobená hackerka, vždy ochotná nekompromisne čeliť zlu, ale chvíľami v štýle svojho nicku Wasp pôsobí skôr ako figúrka z komiksov o Supermanovi. Stále dokáže preniknúť do každého počítačového systému a vďaka svojmu boxerskému tréningu zastaviť surovcov. Číta si o čiernych dierach a umelej inteligencii a živí sa pizzou ohrievanou v mikrovlnke. Ale to všetko je popisné, nedostáva iskru, vďaka ktorej boli aj jej najväčšie eskapády uveriteľné. A hlavne kamsi zmizlo napätie, ktoré vyplývalo z jej vzťahu s Mikaelom, zrejme preto, že ich komunikácia sa odohráva viac menej len cez mail či telefón. Toto Lagercrantz nezvládol. Ako by sám uviazol v pavúčej sieti zložitého vzťahu.
 
Za čo je však nutné vzdať mu vďaku, je "pridaná hodnota": pasáže venované vyššej matematike, rizikám výskumu umelej inteligencie a najmä savantom - autistom, ktorí majú v niektorom úzko vymedzenom odbore neuveriteľné schopnosti. Takým je osemročný synček zavraždeného švédskeho vedca Fransa Baldera August, snáď najpozoruhodnejšia postava knihy, hoci by k nemu možno odborníci mali isté výhrady. Avšak Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti nie je odborné rozprávanie. Je to román. Nie špičkový, miestami rozvláčny, avšak nadpriemerný.
 
Názor slovenského prekladateľa knihy Jozefa Zelizňáka na pokračovanie trilógie od nového autora:
Pred prekladom som sa cítil podobne, ako keď človek vidí hollywoodsky remake svojho obľúbeného filmu - pristupuje k tomu s obavami. Priznám sa, že keď som tú knihu dostal, neposlali mi ju mailom ako obvykle, chvíľu som ju ani nevedel čítať. Mal som obavy. Ale rozbehla sa veľmi dobre a musím povedať, že bol to taký návrat do sveta, ktorý mi bol veľmi blízky.
 
Čo sa týka prekladu knihy, tak všetky sa mi prekladali veľmi podobne. Bolo tam veľmi veľa tém, ktoré som musel konzultovať s odborníkmi, či už to bola umelá inteligencia alebo to boli matematické rovnice a podobne. Ale to bolo aj v Larssonových knihách. Čo sa týka štýlu, tak Lagercrantz ide viac k veci, a pri Larssonovi som mal niekedy pocit, a to nechcem kritizovať, ako by v tretej časti už chýbala redakcia. Často tam boli pasáže, ktoré tam už nemuseli byť, dalo sa tam toho viac zoškrtať - neustále označovanie nábytku IKEA, opisovanie aká je to značka a podobne. Toto v novinke nie je a knihe to skôr pomáha.
 
Porovnávať, ktorá z kníh je kvalitnejšia alebo lepšia sa myslím, že objektívne nedá. Larssonova trilógia je dokonalá a Lagercrantz sa nebude posudzovať cez kvalitu štvrtej knihy, ale vždy v porovnaní k Larssonovi. Preto by som knihe prial, aby ju čitateľ bral ako štvrtú knižku, ktorá má žiť vlastným životom.
 
Recenzovala Alena Slezáková, Hospodárske noviny

 

Komentáre

späť

Anketa / Enkät

Podľa čoho sa rozhodujete pre nové severské krimi?

archív

Pridať nový príspevok

Meno:
Názov:
Príspevok:

počet
znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Pridať novú reakciu

Meno:
Názov:
Reakcia:

počet znakov
Prepíšte kód:
kod
Zavrieť okno

Nevhodný príspevok

Prepíšte kód:
kod