Mrazivé príbehy z drsného severu
späť

Prvý prípad Williama Wistinga

07. 11. 2017
Príbehom Kľúčový svedok sa to všetko začala. Vďaka nej spoznali čitatelia severských detektívok na celom svete inšpektora Williama Wistinga. A obľúbili si ho.

Nasledovalo ďalších 11 kníh, ako Zmiznutie Felicie (vyjde v roku 2018), Keď sa more upokojí, Jediný, Šarha atď. Zatiaľ poslednou knihou v sérii prípadov Williama Wistinga je Kathrinin kód, ktorý vyjde v roku 2018.

Preben Pramm ležal týždeň zviazaný a mŕtvy vo svojej obývačke, kým ho našli. Všetko naznačuje tomu, že ho vrah pred smrťou brutálne mučil. Dom je prevrátený hore nohami, vrahovia však zrejme nenašli, čo hľadali.
Aké tajomstvo strážil nenápadný starec, ktorý nemal rodinu ani priateľov?

Kľúčový svedok je debutom jedného z najúspešnejších škandinávskych autorov detektívok. Román, ktorý sa zakladá na skutočnom kriminálnom prípade, je zároveň prvou knihou série o hlavnom inšpektorovi Williamovi Wistingovi.
 Je to dobrý človek a skvelý policajt. Poctivý a zainteresovaný vyšetrovateľ, ktorý si o sebe príliš nenamýšľa, no má veľmi silný morálny kompas. Bojuje, pátra do úmoru, skladá si detaily, aby dolapil vraha. Nech zabili kohokoľvek – známu celebritu alebo nenápadného starca, ktorý nikoho nemal.
„Je to muž so svedomím. Bezúhonný a ľudský. Verí, že môže pomôcť vytvoriť lepší svet,“ tvrdí o ňom autor Jørn Lier Horst (na fotografii). Jeho knihy sú kombináciou vyšetrovania a sociálnej štúdie, ktorá odhaľuje, čo je v nás skryté. Dokáže úžasne vykresliť prostredie, vystihnúť atmosféru, jeho postavy sú plastické a príbehy doslova návykové.
Horst píše inteligentné detektívne fikcie, ktoré vás nútia premýšľať a pritom si príbeh užívate do poslednej vety.
„Je to jeden z najuveriteľnejších detektívnych románov – a to napriek tomu, o aký bizarný a brutálny zločin v ňom ide,“ napísal prestížny Aftenposten.

Opis obete, ktorý poskytol mladík, sedel na chlp presne. Wisting dovidel z terasy na muža, čo visel cez pohovku s velúrovým poťahom. Odhadoval, že mohol mať tak se­demdesiat rokov, ale istý si nebol. Muž ležal hlavou dole, mal ju trochu pootočenú nabok. Bol takmer holohlavý, od spánkov mu odstávalo zopár sivých vlasov. Krv sa nazbie­rala na najnižšom bode tela, čiže hlavu mal modročiernu. Zápästia mal zviazané modrým nylonovým povrazom a ten bol pripevnený k nohám pohovky. Nahé telo bolo pokryté krvou. Uschla a ostali z nej len čierne chrasty.
„Evanger?“ obrátil sa Wisting na nízkeho mladíka. „Mali by ste si nasadiť čiapku. Zajtra budete na titulke a ak si poli­cajný riaditeľ nenájde niečo iné, do čoho by sa zadrapil, tak vám bude držať prednášku o policajnej uniforme.“

Jørn Lier Horst si získal čitateľov najmä svojím skvelým štýlom a prehľadom. Pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. 12-dielna séria s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou, novinárkou Line sa predáva v miliónových nákladoch po celom svete.

Za román Na zimu zatvorené získal Cenu nórskych kníhkupcov, za Poľovné psy získal cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku.
Výborných ohlasov sa dočkali aj jeho najnovšie romány Jaskynný muž, Zaslepenosť a Súmrak.
Zároveň je autorom v súčasnosti najúspešnejšej nórskej detskej Detektívna agentúra č. 2, ktorá vychádza aj v slovenčine.

 

Začítajte sa do úryvku z novinky Kľúčový svedok:

Wisting a Angell odišli z policajného oddelenia veľmi neskoro.
Takmer do polnoci diskutovali o taktickom postupe a rozdeľovali rôzne pracovné úlohy. Postupne sa do ich prísne profesionálneho a vecného rozhovoru zaplietalo čoraz viac príhod z policajnej akadémie, hovorili o starých prípadoch, na ktorých spolupracovali. Wistingovi chýbali staré časy a priateľ ako Torbjørn Angell. S nikým sa nemohol takto otvorene porozprávať, nikto ho nechápal tak ako on. Nik nedokázal dokončiť vetu, ktorú začal, alebo mu vziať slová z úst, presne sformulovať jeho myšlienky. Len Torbjørn Angell. Spomenul si, ako ťažko mu bolo, keď jedného dňa prišiel do jeho kancelárie s veľkým úsmevom na tvári a s listom z bergenského policajného oddelenia, v ktorom mu oznamovali preradenie. Aj tak sa však tešil – spolu s ním.
Vlastne ani nevedel, prečo sú takí dobrí priatelia, boli celkom odlišní. Angell nenachádzal nikde pokoja, stále ho niečo hnalo vpred, inam, preč. Asi preto nepobudol dlho v rodnom meste a iste to bol jeden z dôvodov, prečo mu skrachovali dve manželstvá. Angell bol vždy na love, hľadal väčšie výzvy, väčšie úlohy. Chcel byť vždy vpredu, mať náskok. Pred časom mu ponúkli miesto na kriminálnej polícii. Na ústredí.
Wisting ostal v malom vestfoldskom meste, bol tu však rád. Takýto život sa mu páčil.
Ingrid bola hore a čakala naňho. Dočítala do polovice akýsi nový ľúbostný román a prepracovala sa aj cez polovicu fľašky červeného vína značky Jacob´s Creek.
„Dáš si za pohár?“ spýtala sa ho. Usmiala sa, nepoznamenala nič na margo toho, koľko je hodín, ale Wisting zacítil kdesi v jej tóne výčitku.
„Rád.“
„Večeru som ti musela dať do chladničky.“ Výčitka bola teraz zreteľnejšia. „Mám ti ju zohriať?“
Až teraz si Wisting uvedomil, aký je hladný a že vlastne od obeda nejedol. Častejšie prepadal dojmu, že by mu vlastne vyšetrovanie závažných kriminálnych prípadov malo pomôcť s kilami navyše. Keďže sa sústredil na pátranie po zločincovi, nevnímal hlad a zabúdal jesť. No váha v kúpeľni tvrdila opak. Pre prácu jedol neskoro a nezdravo. Zväčša si niečo rýchlo ohrial v mikrovlnke: mäsové guľky so zemiakmi a kyslou kapustou, ktoré zapíjal červeným vínom, by veru nenašiel v žiadnej príručke o chudnutí. Keďže však uplynulo dvanásť hodín, odkedy naposledy jedol, chutilo mu znamenite.
„Je ten nový prípad ťažký?“ Ingrid si doliala do pohára zvyšok vína.
„Zatiaľ vyzerá veľmi komplikovane,“ odpovedal a vychutnával si víno. „Nie je to však beznádejné.“
„Nájdeš si v lete čas aj na nejaké práce okolo domu? Tento rok treba namoriť dom. Navyše sa mi vidí, že máme pod strechou na terase osie hniezdo. Mal by si zobrať rebrík a niečo s tým spraviť. V každom prípade ešte predtým, ako sa pustíš do morenia.“
Wisting vydýchol nosom a prehltol, čo mal v ústach. Vedel, že Ingrid má úplnú pravdu. Okolo domu bola kopa práce a mali nepísané pravidlo, že Ingrid sa stará o všetko vnútri, zatiaľ čo on sa postará o všetko vonku. Keďže však mala viac než dva mesiace dovolenky, nazdával sa, že by mohla zvládnuť aj morenie a osie hniezdo – namiesto vylihovania pri mori a slnenia sa. Cítil, ako sa ho zmocňuje hnev, bol podráždený, radšej si vopchal do úst mäsovú guľku, aby sa nezačal hádať.
„Musím myslieť na dôležitejšie veci ako morenie domu a osie hniezdo,“ odpovedal, keď takmer dožul. „Možno si na budúci víkend zoberiem voľno. Vtedy už pôjde vyšetrovanie ako-tak samospádom.“
Vyhol sa síce hádke, no odsekol jej tak prudko, že Ingrid upratala stôl a nechala ho dojesť večeru osamote.

Milan Buno

Komentáre

späť

Anketa / Enkät

Ktorú autorku severského krimi máte najradšej?